Katechézy pre deti

Keď sa zvečerilo, povedal Ježiš svojim učeníkom: „Prejdime na druhý breh.“ I opustili zástup a vzali ho so sebou, tak ako bol, na lodi. Boli s ním aj iné lode.

Tu sa strhla veľká víchrica a vlny sa valili na loď, takže sa loď už napĺňala. On bol v zadnej časti lode a spal na poduške. Zobudili ho a povedali mu: „Učiteľ, nedbáš o to, že hynieme?“ On vstal, pohrozil vetru a povedal moru: „Mlč, utíš sa!“ Vietor prestal a nastalo veľké ticho.

A im povedal: „Čo sa tak bojíte?! Ešte stále nemáte vieru?“

Zmocnil sa ich veľký strach a jeden druhému hovorili: „Čo myslíš, kto je to, že ho i vietor i more poslúchajú?“ (Mk 4, 35-41)

Boli ste už niekedy veľmi unavení? Čo ste vtedy ako prvé chceli urobiť? Asi čo najskôr vhupnúť do postele a poriadne sa vyspať. Keby vás vtedy niekto zobudil, určite by sa vám nechcelo vstať z postele a už vôbec nie čokoľvek robiť. Možno by ste mali taký tvrdý spánok, že by sa vás ani nepodarilo zobudiť.

Pán Ježiš venoval mnoho času zástupom, aby ich učil. V ten deň učil z loďky, pretože mnoho ľudí sa zhromaždilo na brehu mora, kde práve bol. Keď nastal večer, Pán Ježiš bol veľmi unavený. Tak, ako bol na loďke so svojimi učeníkmi, preplavil sa na druhý breh. Bola táto plavba pokojná? Uprostred plavby sa zrazu strhla víchrica. Na mori sa tvorili obrovské vlny, ktoré začali napĺňať loďku vodou.

Učeníci sa snažili s námahou udržať loďku na hladine. Mali veľký strach o svoj život. Čo vtedy Pán Ježiš robil? Spal, úplne pokojne spal v zadnej časti lode na vankúši. Preto ho učeníci prišli zobudiť. Nechápali, ako môže v takejto chvíli spať, a vôbec sa nestarať o to, že možno o malú chvíľu zahynú v morských vlnách.

Ako zareagoval Pán Ježiš? Otočil sa na druhý bok a spal ďalej? Vstal a pohrozil vetru i moru. Zrazu vietor prestal fúkať, more sa už nebúrilo a nastalo ticho. Vtedy sa otočil Pán Ježiš na svojich učeníkov a položil im otázku: „Čo sa tak bojíte?! Ešte stále nemáte vieru?“

Aj náš život je ako plavba lode, každým dňom sa plavíme bližšie a bližšie k večnosti. Občas sa pri tejto plavbe rozpúta veľká búrka – prídu problémy, námahy a ťažkosti. Vtedy sa nám častokrát zdá, že Boh spí a nepočuje naše modlitby s volaním o pomoc. Nemusíme však strácať nádej, pretože Boh je s nami v loďke a má moc utíšiť akokoľvek obrovskú búrku v našom živote. Veríme tomu?

Zamyslime sa dnes nad otázkami Pána Ježiša, ktoré sa spýtal učeníkov, ale kladie ich aj každému jednému z nás: „Čo sa tak bojíte?! Ešte stále nemáte vieru?“ Každý deň sa v modlitbe zverme Bohu. Vtedy naša dôvera v Boha bude rásť a strach sa bude zmenšovať.

Pane Ježišu, dôverujem Ti. Verím, že môžeš utíšiť každú búrku v mojom živote a s Tvojou pomocou prekonám akýkoľvek problém. Prosím, buď vždy so mnou a daj mi odvahu na boj s každodennými prekážkami, aby som raz mohol doplávať do nebeského prístavu. Amen.

Autor textu: Zuzka Šintálová