Katechézy pre deti

Ježiš odišiel na druhý breh Galilejského čiže Tiberiadského mora. Šlo za ním veľké množstvo ľudí, lebo videli znamenia, ktoré robil na chorých. Ježiš vystúpil na vrch a tam si sadol so svojimi učeníkmi. Blízko boli židovské sviatky Veľkej noci.

Keď Ježiš zdvihol oči a videl, že k nemu prichádza veľké množstvo ľudí, povedal Filipovi: „Kde nakúpime chleba, aby sa títo najedli?“ Ale to povedal len preto, že ho skúšal. Lebo sám vedel, čo urobí.

Filip mu odpovedal: „Ani za dvesto denárov chleba nebude stačiť, ak sa má každému ujsť čo len kúsok.“

Jeden z jeho učeníkov, Ondrej, brat Šimona Petra, mu povedal: „Je tu chlapec, ktorý má päť jačmenných chlebov a dve ryby. Ale čo je to pre toľkých!?“

Ježiš povedal: „Usaďte ľudí!“

Na tom mieste bolo mnoho trávy. A mužov si tam posadalo okolo päťtisíc.

Tu Ježiš vzal chleby, vzdával vďaky a rozdával sediacim; podobne aj z rýb, koľko chceli.

Keď sa nasýtili, povedal svojim učeníkom: „Pozbierajte zvyšné odrobiny, aby nič nevyšlo nazmar!“ Pozbierali teda a odrobinami z piatich jačmenných chlebov, ktoré zostali po tých, čo jedli, naplnili dvanásť košov.

Keď ľudia videli, aké znamenie urobil, hovorili: „Toto je naozaj ten prorok, ktorý má prísť na svet.“

Ale keď Ježiš spoznal, že chcú prísť, zmocniť sa ho a urobiť ho kráľom, znova sa utiahol na vrch celkom sám. (Jn 6, 1-15)

Boli ste už niekedy veľmi hladní? Spomeniete si kedy? Možno to bolo na výlete počas prázdnin, keď ste si zobrali málo jedla na túru. V horách a na vysokých kopcoch, ani v dolinách či lesoch sa nenachádzajú obchody, kde by sa jedlo dalo kúpiť. Musíte zájsť do najbližšej dediny, aby ste sa mohli najesť.

V dnešnom evanjeliu sa zástupy s učeníkmi a Pánom Ježišom ocitli v podobnej situácií. Boli na vrchu. Pán Ježiš bol všímavý a hneď zbadal, že ľudia, ktorí ho nasledovali a počúvali, nemajú čo jesť a sú veľmi hladní. Preto, hoci vedel, čo sa v nasledujúcich chvíľach stane, sa opýtal učeníkov, kde nakúpia chlieb pre toľkých ľudí. Aká bola odpoveď učeníkov? Filip hneď vypočítal, koľko peňazí by potrebovali na kúpu chleba. Tento výpočet bol však zbytočný, pretože nikde v okolí sa nenachádzal obchod, v ktorom by chlieb mohli kúpiť a navyše to bola naozaj veľká suma peňazí – 200 dní človek musel pracovať, aby toľko peňazí zarobil. Ondrejov postreh bol už o niečo lepší. Všimol si, že v zástupe sa nachádza malý chlapec, ktorý má trochu jedla. Aké jedlo mal so sebou? Päť chlebov a dve ryby. Keď si predstavíme naozaj veľký zástup, v ktorom bolo vyše 5000 ľudí, vôbec nám nepríde zvláštna Ondrejova poznámka – ale čo je to pre toľkých!?

Zrazu vydal Pán Ježiš rozkaz. Aký? Usaďte ľudí! Učeníci dostali za úlohu pousádzať zástup na trávu. Keď si všetci posadali, zrazu urobil Pán Ježiš čosi neuveriteľné. Čo také? Zobral chleby a ryby, ďakoval za ne a modlil sa k Nebeskému Ockovi. Potom ich lámal a rozdával každému toľko, koľko potreboval, aby sa nasýtil. Nikto z prítomných nechápal, ako je možné, že z piatich chlebov a dvoch rýb sa mohlo nasýtiť také množstvo ľudí. Aby toho nebolo málo, ešte učeníci šli na Ježišov rozkaz pozbierať zvyšky, ktoré zostali. Počuli ste, koľko košov odrobín nazbierali učeníci? Dvanásť!

Máme šťastie, že žijeme v krajine, v ktorej máme dostatok jedla i vody. Väčšina z nás sa každý deň môže najesť dosýta. Je však aj mnoho ľudí, ktorí takéto šťastie nemajú. Často sú veľmi hladní a majú len málo jedla. Pán Ježiš teraz nie je na zemi takým spôsobom ako pred vyše dvetisíc rokmi. Dnes sme tu však my a môžeme pomôcť tým, ktorí sú hladní a smädní. Ako? Keď budeš nabudúce jesť alebo piť, mysli na to, že jedlom ani vodou sa nemá plytvať a už vôbec nepatria do koša. Naber si len toľko jedla, koľko naozaj zješ. Keď je na obed čosi, čo ti až tak nechutí, spomeň si, že je mnoho detí, ktoré by dali čokoľvek za to, aby mohli dostať čo i len za lyžičku z tvojho obeda. Môžeš sa zrieknuť nejakých sladkostí a maškŕt a ušetrené peniaze poslať na misie do krajín, v ktorých je hlad. Taktiež nikdy nezabudni na modlitbu pred jedlom i po jedle.

Pane Bože, ďakujem Ti, že mám každý deň čo jesť i piť. Ďakujem Ti za Tvoju starostlivosť a všímavosť. Prosím, pomôž mi byť vďačným a citlivým na potreby druhých. Amen.

Autor textu: Zuzka Šintálová