Katechézy pre deti

7. Veľkonočná nedeľa

Ježiš pozdvihol oči k nebu a modlil sa: „Svätý Otče, zachovaj ich vo svojom mene, ktoré si ty dal mne, aby boli jedno ako my.

Kým som bol s nimi, ja som ich zachovával v tvojom mene, ktoré si mi dal. Ochránil som ich a nikto z nich sa nestratil, iba syn zatratenia, aby sa splnilo Písmo.

Ale teraz idem k tebe a toto hovorím na svete, aby mali v sebe moju radosť – a úplnú. Dal som im tvoje slovo a svet ich znenávidel, lebo nie sú zo sveta, ako ani ja nie som zo sveta.

Neprosím, aby si ich vzal zo sveta, ale aby si ich ochránil pred Zlým. Nie sú zo sveta, ako ani ja nie som zo sveta.

Posväť ich pravdou; tvoje slovo je pravda.

Ako si ty mňa poslal na svet, aj ja som ich poslal do sveta a pre nich sa ja sám posväcujem, aby boli aj oni posvätení v pravde.“ (Jn 17, 11b-19)


Keď maminka alebo ocko niekam na dlhšiu dobu odchádzajú, dávajú Vám rady a ponaučenia, čo máte robiť a čo naopak nie, kým sa vrátia. Napríklad, že sa máte teplo obliekať, umývať si zuby, dať pozor na vázy, aby ste ich v zápale hry nerozbili a podobne. V dnešnom evanjeliu sme svedkami Ježišovej modlitby. Viete, kedy sa ju modlil? Počas poslednej večere. A za koho sa modlil? Pán Ježiš sa modlil za svojich učeníkov, ktorí boli s ním zhromaždení vo večeradle, ale aj za každého jedného z nás. Lúčil sa s apoštolmi pred svojou krížovou cestou, dával im ponaučenia, ako si majú počínať, keď s nimi nebude.

Keďže Pán Ježiš miloval svojich učeníkov, prosil pomoc pre nich od Pána Boha. O čo všetko pre svojich učeníkov Ježiš prosil svojho nebeského Ocka? Ježiš pre svojich učeníkov žiadal, aby boli jednotní a vytrvali v Božom mene. Taktiež prosil, aby sme mali radosť a aby nás Pán Boh ochránil pred Diablom. Nakoniec prosil, aby jeho učeníci boli posvätení pravdou Božieho slova.

Prosil Pán Ježiš len za učeníkov, ktorí s ním boli pri poslednej večeri? Nie, modlil sa ľudí všetkých čias. Z Ježišovej modlitby si môžeme zobrať dôležité ponaučenia – máme sa snažiť o jednotu medzi sebou, vytrvávať v Božom mene, byť radostní, vyhýbať sa Diablovi a každému zlu a nechať sa každý deň posväcovať Božím slovom. Niekedy je to ťažšie, ako by sa mohlo zdať...

Jeden príbeh, ktorý hovoril svätý Ján Bosco chlapcom, o ktorých sa staral, ukazuje, ako sa vyhýbať zlu a Zlému. V tom čase, keď žil don Bosco, mali ľudia mnoho koní, pretože nemali autá. A tak sa veľmi často stalo, že niekoho kôň kopol. Jedného dňa sa na trhu objavil predavač so zvláštnym tovarom. Predával malinkú škatuľku, ktorá obsahovala zaručený a neškodný prostriedok proti kopnutiu koňom. Podmienkou bolo, že krabičku ľudia otvoria až doma. Viete, čo krabička obsahovala? Dlhú červenú šnúrku a lístok s nápisom: „Ak sa chcete vyhnúť kopnutiu koňom, držte sa od neho vždy aspoň na dĺžku tejto šnúrky.“ Tak je to aj s Diablom. Ak sa snažíme vyhýbať každej príležitosti na hriech a zlým ľuďom, ktorí by nás svojim správaním mohli pokaziť, nemusíme sa báť, že by nám Diabol ublížil, ak zostaneme v mene Nebeského Ocka a pod jeho ochranou.

Snažme sa teda vždy zotrvávať pri Bohu posvätení Jeho slovom, aby nás chránil pred zlým a aby sme boli radostní a šťastní už tu na zemi a neskôr v plnej miere v Nebeskom kráľovstve.


Autor textu: Zuzka Šintálová