Katechézy pre deti

Ježišovi učeníci porozprávali, čo sa im stalo cestou a ako ho spoznali pri lámaní chleba.

Kým o tom hovorili, on sám zastal uprostred nich a povedal im: „Pokoj vám.“ Zmätení a naľakaní si mysleli, že vidia ducha. On im povedal. „Čo sa ľakáte a prečo vám srdcia zachvacujú také myšlienky? Pozrite na moje ruky a nohy, že som to ja! Dotknite sa ma a presvedčte sa! Veď duch nemá mäso a kosti – a vidíte, že ja mám.“ Ako to povedal, ukázal im ruky a nohy.

A keď tomu stále od veľkej radosti nemohli uveriť a len sa divili, povedal im: „Máte tu niečo na jedenie?“ Oni mu podali kúsok pečenej ryby. I vzal si a jedol pred nimi. Potom im povedal: „Toto je to, čo som vám hovoril, kým som bol ešte s vami, že sa musí splniť všetko, čo je o mne napísané v Mojžišovom zákone, u Prorokov a v Žalmoch.“

Vtedy im otvoril myseľ, aby porozumeli Písmu, a povedal im: „Tak je napísané, že Mesiáš bude trpieť a tretieho dňa vstane z mŕtvych a v jeho mene sa bude všetkým národom, počnúc od Jeruzalema, hlásať pokánie na odpustenie hriechov. Vy ste toho svedkami.“ (Lk 24, 35-48)

Bojíte sa duchov? Ako vyzerá taký duch? Možno ste nejakého videli vo filme alebo rozprávke. Často je úplne neviditeľný alebo priezračný. Niekedy vyzerá ako posteľná plachta, inokedy má tvar ľudského tela. Vždy je však nehmotný – môže prechádzať cez steny a dvere a zároveň nič nedokáže chytiť do rúk. Ani človek sa nedokáže dotknúť ducha, je pre neho ako vzduch.

Dnešné evanjelium sa znovu odohráva v nedeľu, v ktorú Pán Ježiš vstal z mŕtvych. Učeníci ešte boli smutní a ustráchaní, zamknutí vo večeradle. Vtom niekto zaklopal. Určite sa učeníci vyľakali, že im niekto chce ublížiť. Vydýchli si až keď zistili, že je to Kleopas s kamarátom, ktorý boli na ceste do Emauzy a náhle sa vrátili. Viete, čo sa im po ceste stalo? Pridal sa k nim Pán Ježiš a na začiatku ho vôbec nespoznali. A kedy sa im otvorili oči, aby ho spoznali? Bolo to vtedy, keď Pán Ježiš vzal chlieb, rozlomil ho a dal im ho jesť. Učeníci sa veľmi potešili, keď Pána Ježiša spoznali, ale on im zmizol. Hneď sa vydali naspäť do Jeruzalema do večeradla, aby to rozpovedali ostatným učeníkom.

Ako sa o tejto obrovskej udalosti zhovárali, zrazu sa medzi nimi objavil Pán Ježiš. Ako sa tam dostal? Veď dvere boli zamknuté. Prvé, čo učeníkom napadlo, bolo, že vidia ducha – veď ten dokáže vchádzať cez zavreté dvere. Naľakali sa a boli zmätení. Ježiš učeníkov hneď upokojil. Čo povedal a urobil? Povedal: „Pokoj vám.“ A hneď im ukázal prebodnuté ruky a nohy, aby sa ho mohli dotknúť a presvedčiť sa, že duchom nie je.

Učeníci však stále nechápali, čo sa deje. Strach vystriedala obrovská radosť, stále sa však iba čudovali. Preto si Pán Ježiš vypýtal jedlo, aby ich celkom presvedčil, že je živý. Aby učeníci pochopili, čo všetko sa za posledné dni udialo, Pán Ježiš im to začal vysvetľovať – udialo sa iba to, čo bolo dopredu napísané. A kde sú tieto udalosti napísané? V Mojžišovom zákone, u Prorokov a v Žalmoch, čiže v Biblii.

Pán Ježiš učeníkom po týchto slovách otvoril myseľ, aby porozumeli Svätému Písmu, teda všetkému, čo sa písalo o ňom v Biblii, v textoch, ktoré veľmi dobre poznali. Čo sa písalo v Písme? „Že Mesiáš bude trpieť a tretieho dňa vstane z mŕtvych a v jeho mene sa bude všetkým národom hlásať pokánie na odpustenie hriechov.“

Nakoniec dal Pán Ježiš učeníkom dôležitú úlohu. Viete akú? Aby boli jeho svedkami. Ľuďmi, ktorí svedčia o Pánu Ježišovi, jeho smrti a zmŕtvychvstaní. Tými, ktorí budú v celom svete všetkým ľuďom ohlasovať, že majú ľutovať svoje hriechy a obrátiť svoje srdce k Bohu. Myslíte si, že táto úloha sa týkala iba učeníkov vo večeradle? Nie, týka sa každého jedného z nás. Aj my sme Ježišovými učeníkmi, keď počúvame Jeho slová a snažíme sa nasledovať Jeho príklad. Každý deň máme príležitosť k tomu, aby sme svojim príkladným životom a láskou k druhým šírili Božie kráľovstvo po celom svete. Niekedy ani nie je potrebné na svedčenie o Bohu použiť slová. Stačí, aby sme všetko, čo robíme, konali s láskou. A ak sa naskytne príležitosť svedčiť o Ježišovi a Jeho zmŕtvychvstaní aj slovami, prijmime Ježišov pokoj, ktorý nám neustále vkladá do srdca a buďme Jeho svedkami.

Autor textu: Zuzka Šintálová