Katechézy pre deti

Ježiš povedal svojim učeníkom: „Keď príde Tešiteľ, ktorého vám ja pošlem od Otca, Duch pravdy, ktorý vychádza od Otca, on o mne vydá svedectvo. Ale aj vy vydávate svedectvo, lebo ste so mnou od začiatku.

Ešte veľa vám mám toho povedať, ale teraz by ste to nezniesli. Keď príde on, Duch pravdy, uvedie vás do plnej pravdy, lebo nebude hovoriť sám zo seba, ale bude hovoriť, čo počuje, a zvestuje vám, čo má prísť. On ma oslávi, lebo z môjho vezme a zvestuje vám. Všetko, čo má Otec, je moje. Preto som povedal, že z môjho vezme a zvestuje vám.“ (Jn 15, 26-27; 16, 12-15)

Predstavte si letnú dovolenku. Ležíte na pláži a sledujete, ako sa na mori plavia plachetnice. Čo taká plachetnica potrebuje k tomu, aby sa mohla pohybovať po morskej hladine? Vietor, ktorý fúka do plachiet a poháňa ju.

Učeníci sa ešte stále celkom nespamätali z udalostí, ktoré zažili v posledných týždňoch – Pána Ježiša ukrižovali, ale on tretieho dňa vstal z mŕtvych a zjavoval sa im. Po 40 dňoch od Veľkej noci vystúpil do neba. Na päťdesiaty deň, keď Židia slávili Turíce, boli učeníci spolu vo večeradle v Jeruzaleme a modlili sa. Čo sa vtedy stalo? Strhol sa hukot ako od prudkého vetra a naplnil dom, v ktorom boli zhromaždení. Zrazu sa zjavili ohnivé jazyky a tie spočinuli na každom z prítomných. Naplnil ich Duch Svätý a začali hovoriť inými jazykmi.

Keďže bol sviatok Turíc, kedy si Židia pripomínali zmluvu s Bohom – keď dostali desať Božích prikázaní, prišlo do Jeruzalema mnoho ľudí z rôznych krajín. Zapamätali ste si niektoré z nich? Boli tam Parti, Médi, Elamčania, Mezopotámci, Kappadóčania, ľudia z Pontu, Ázie, Frýgie, Pamfýlie, Egypta, Ríma, Kréty a mnoho ďalších. V tej dobe nebol univerzálny jazyk, ktorý by sa všetci učili v škole ako my dnes angličtinu alebo nemčinu. Preto hukot z neba i slová učeníkov v cudzích jazykoch vzbudili pozornosť, zmätok a veľký údiv. Každý z prítomných pútnikov totiž počul rozprávať učeníkov o Bohu a jeho veľkých skutkoch vo svojom jazyku.

O Duchu Svätom Ježiš rozprával učeníkom ešte dávno pred týmito udalosťami – dnes sme tieto slová počuli v evanjeliu. Vtedy však učeníci celkom nerozumeli, čo im chcel Ježiš povedať. Čo Pán Ježiš vravel o Duchu Svätom? Že ho pošle svojim učeníkom, aby mu boli svedkami. Duch Svätý bude pre nich Tešiteľom a ukáže im, čo je pravda – otvorí im oči, aby porozumeli všetkému, čo im Ježiš hovoril.

Učeníci boli na začiatku ustráchaní a schovaní. Nikomu nevraveli o radostnej udalosti Ježišovho zmŕtvychvstania. Keď však na nich zostúpil Duch Svätý, získali odvahu a hlásali túto zvesť celému svetu. Učeníci boli ako plachetnice v prístave, ktorým chýbal vietor v plachtách. Potom ich Duch Svätý ako vietor poháňal, aby boli Ježišovými svedkami.

Dnes slávime sviatok Zoslania Ducha Svätého. Neslávime čosi, čo bolo a už sa nikdy nezopakuje. Duch Svätý je tu stále prítomný, aj keď ho nevidíme v podobe holubice, veľkého vetra alebo ohnivých jazykov. Každý deň nám chce dodávať silu ísť vpred a svojim životom ohlasovať evanjelium. Musíme byť len vnímaví na jeho podnety v každodennom živote. Keď budeme každý deň prežívať s Duchom Svätým, ukáže sa to v našom živote ako ovocie Ducha Svätého – láska, radosť, pokoj, zhovievavosť, láskavosť, dobrota, vernosť, miernosť, zdržanlivosť. Prosme dnes Ducha Svätého o jeho dary – dar múdrosti, rozumu, rady, sily, poznania, nábožnosti a bázne voči Bohu, aby sme neboli nepotrebnými plachetnicami v prístave, ale plachetnicami, ktoré poháňané Duchom Svätým, sú svedkami Ježišovej lásky a veľkých Božích skutkov.

Autor textu: Zuzka Šintálová